Zimní přestávka se pomalu blíží ke svému konci, a již příští týden je na programu další ligové kolo. Během pauzy se však na rozdíl od svých živočišných kolegů Medvědi rozhodně neuložili k zimnímu spánku. A to včetně trenérského štábu. Náš hlavní a zároveň kondiční trenér Filip Kosecký se vydal sbírat zkušenosti dokonce až „za velkou louži“! Nám se s ním podařilo udělat krátký rozhovor.
Filipe, v médiích se proslýchá, že na cestu s tebou vyrazila také jedna legenda českého hokeje a dvojnásobný vítěz Stanley cupu? Jsou tyto informace pravdivé?No on nevyrazil so mnou, ale ja za ním. Vyrazil som za Petrom Sýkorokom (vítěz Stanley cupu v sezoně 1999/2000 s New Jersey Devils a v sezoně 2008/2009 s Pittsburgh Penguins, celkem v NHL odehrál přes 1000 utkání, pozn. red.), s ktorým už pár rokov spolupracujem, trénujem mu individuálne syna. Máme spoločný projekt Performance Hockey Development, kde v lete organizujeme kempy a nejako, dá sa povedať, sa stal on a jeho rodina mne veľmi blízkymi priateľmi.
Mohl bys čtenářům krátce přiblížit, jak ses dostal k této příležitosti a jak bude tvá trenérská stáž bude probíhat?
Ona to nie je stáž. Ja sa za nimi snažím jazdiť pravidelne raz-dvakrát za sezónu. Tento rok som si povedal, že nepôjdem za nimi počas sezóny HC MUNI, ale až po. No rozhodol som sa ísť skôr, prečo? HC MUNI patrí v lige aktuálne k najlepším tímom, čo ma teší. Máme výborných hokejistov a skvelú partiu. Hokej a technológie idú veľmi dopredu, všetky zápasy máme nahrávané. Ostatné tímy si robia dobre domáce úlohy, prečítali naše presilovky a taktiku. Ja som hokej trénoval veľmi dávno a krátko - som silový a kondičný tréner v prvej rade. Volám si so Sejčkom (Petrem Sýkorou), pravidelne riešime, ako hráme atď. Okolo Vianoc som bol nešťastný z toho, ako zle sme hrali presilovky a bolo vidieť na borcoch, že ich to trápi. No, ako sa vraví, ja som sa vystrieľal a uznal som, že potrebujem pomoc, aby sme sa mohli pripraviť na Play-off. Klasicky sme si volali so Sejčom a vravím: „Hoj kámo, potrebujem pomôcť.“ Jeho to hrozne potešilo a nadchol sa preto. Hovorí mi: „Pošli mi videa, zoznam hráčov, kto co a mrknu na to.“ Po týždni si voláme a vraví: „Přijeď za náma a probereme to tady, půjdem mrknout na tréninky Devils, navíc tady bude ceremónia 20 let od vítězství Stanley Cupu New Jersey Devils, tak se to spojí.“ Naviac on trénuje 13-ročných chlapcov, ktorých poznám a minulý rok som mu ich pomáhal vyberať do tímu, takže budem chodiť s nimi na ľady, robiť off ice a pomáhať mu na ľade. Takže nás tu čaká pár hodín na pc, kde budeme rozoberať naše zápasy, každého môjho hráča, čo hráme, ako to hráme a on mi pomôže to celé upraviť a nastaviť.
Již příští týden přichází na řadu další ligové klání. Jak se těšíš na druhou polovinu sezóny a jaké jsou cíle Medvědů?
Teším, no myšlienkami sa už pomaličky sem tam ponorím aj do play-off. Ja, bohužiaľ, nestihnem prvé dva zápasy v novej sezóne, ale budem ich sledovať online. Ciele? Prvý cieľ, by som si želal, aby sa mi už nezranil do konca sezóny žiadny hráč. Toto je cieľ číslo jedna pre mňa, pretože toto som nezažil nikde, čo sa deje u nás v tíme. Výkonnostne? Tak, každý chce vyhrať a netvrdil by som, že my nie, no bol by som rád, keby niektorí hráči z tímu šli skúsiť prvú ligu, takže cieľ - určite vyhrať -, ale potešilo by ma, keby popri škole sa hráči dokázali presadiť v prvej lige. A to bude, koniec koncov, tá najväčšia odmena pre nás ako vedenie, dokázať nasmerovať čo najviac hráčov, aby popri škole skúsili zvládnuť aj profesionálne, prípadne poloprofesionálne hrať hokej.
Je něco, co by si chtěl vzkázat fanouškům, popřípadě je pozvat na derby?
Fanúšikom - rád by som bol, keby prišlo podporiť chlapcov čo najviac ľudí, vytvoriť tak dobrú atmosféru a pomôcť chlapcom, aby zápas zvládli dotiahnuť do víťazného konca.